utorok 30. decembra 2014

Indigové kouzlo (Richelle Mead)

Originálny názov - The Indigo spell
Séria - Pokrevní pouta
Diel - 3/6
Vydavateľstvo - Domino
Rok vydania - 2013
Väzba - paperback
Počet strán - 328

Anotácia
Povinnost je jedna věc. A láska druhá. Co když ale jdou proti sobě?
Mladá alchymistka Sydney chrání královninu sestru Jill před zabijáky a spolu s ostatními přáteli v utajení studuje na elitní škole v Palm Springs.
Není to ale zdaleka vše, čím se její mysl zaobírá: nedokáže v sobě potlačit city k Adrianovi. Ví sice, že je naprosto nepřípustné, aby jakožto člověk chodila s vampýrem, ale copak si může v něčem takovém poručit?
Zároveň Sydney pátrá po zběhlém alchymistovi Marcusi Finchovi, který zřejmě střeží veliké tajemství indigového kouzla. A možná má i informace o tom, že alchymisté Sydney celý život lhali a jen ji využívali...

***

V poslednej dobe som naozaj nemala chuť do čítania a bavilo ma málo kníh. Ani do tohoto sa mi veľmi nechcelo. Ale keďže mám piaty diel na recenziu, tak som proste musela. Bála som sa, či mi nechuť nepokazí Adriana... Ale nie. Stačilo, aby sa tam objavil a chuť do čítania sa vrátila. Keby to viem, tak by som sa vykašľala na Metalurga a čítala rovno toto. 

,,Budu tě milovat, i když je to beznadějný."


A popravde... nemám šajnu, či by sa mi táto kniha - vlastne séria - tak páčili nebyť Adriana. Neviem ako sa to Richelle podarilo, že vytvorila niekoho takého. Všetci ostatní knižní mužskí hrdinovia sa môžu ísť niekam schovať. Alebo pokľaknúť. Pretože Adrian je môj najobľúbenejší mužský hrdina vôbec. Akurát Sydney si ho nezaslúži. Rose si ho nezaslúži. Nikto si ho nezaslúži.
Mal by byť môj. 
A Sydney... Nechápem, ako ho mohla na konci dvojky odmietnuť. Keď jej vyznal lásku, mala mu padnúť k nohám, ďakovať mu, že to si nezaslúži a ujsť s ním kdekoľvek, kam by chcel. Lebo by spravil pre ňu čokoľvek. Nie, ona sa trápi tým, že ľudia a upíri spolu nemôžu byť... pch! Akoby na tom záležalo. On si zaslúži byť šťastný. Aj keď naozaj nechápem, čo na tej Sydney vidí. Je to ten typ, dobrého, poslušného dievčaťa, hoci v tomto diely konečne začala rozmýšľať sama za seba. A celkom sa mi páčila. Alebo mi nevadila. 


,,A cukřík mi zase tak romantický nepřipadá."
,,Chceš, abych ti radši říkal celere? To nevyvoláva dost vřelé pocity."


Richelle píše skvelo a jej knihy mám proste veľmi rada. Páčila sa mi VA, páči sa mi Sukuba aj Věk X... páči sa mi toto. Jej knihy sú "čtivé", skvelé a aj keď spracúvajú tisícmilióntu verziu upírov, tak sa jej darí písať originálny príbeh. Je tu zamotaných niekoľko dejových línií a čitateľ ani nemá veľa času nudiť sa. 
Dokonca mi tam vôbec neprekáža ani tá romantická zložka a to sa ja normálne v romantike veľmi nevyžívam (vlastne väčšinou len prevraciam v oči, tvárim sa, že mi je zle - alebo mi zle naozaj je - a teším sa až tá scéna skončí). Tu som sa rozplývala nad Adrianom ako trinásťročná puberťáčka a bolo to skvelé. Čítalo sa to veľmi rýchlo a to som tomu veľa času ani nevenovala. 
Kniha nebola dokonalá, nepadla som z nej na zadok, niečo mi tam chýbalo. To boli asi tie časti bez Adriana. A krátke rozuzlenie na koniec, kde mohla Richelle spraviť viac. Ale posledná kapitola bola super! Bola to však jednoznačne najlepšia kniha za nejaké posledné dva týždne. Hallelujah! 


Kam ďalej?

4 komentáre:

  1. No, u mě Adrian právě že naopak klesl. Přesto Richelle knihy patří mezi ty vždycky čtivé.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Mňa proste Bloodlines neberie tak ako VA, ale dám sérii ešte jednu šancu (a dočítam) a budem dúfať, že si zase Adriana zamilujem tak ako vo VA a budem nadšená aspoň trochu ako ty.:3 A som rada, že ti kniha pomohla vrátiť chuť do čítania.:)

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem vám za každý komentár :)

Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.