streda, 9. januára 2013

Vášeň (Lauren Kateová)

Originálny názov - Passion
Diel - tretí
Vydavateľstvo - IKAR
Rok vydania - 2012
Väzba - pevná
Počet strán - 280

Anotácia
Čo ak nájdete spriaznenú dušu... v nesprávnom čase? Luce by pre Daniela aj zomrela. A presne to sa deje! Znova a znova. Odnepamäti sa Luce s Danielom stretávajú, no čoskoro ich bolestne rozdelí dávna kliatba. Luce zomiera a zničený Daniel ostáva sám. No možno to tak viac nemusí byť... Luce je presvedčená, že niečo – alebo niekto – z minulosti jej môže pomôcť. A tak sa vydáva na najdôležitejšiu cestu svojho terajšieho života... Opäť sa vracia do nekonečne vzdialenej minulosti, aby na vlastné oči uzrela svoje ľúbostné vzťahy s Danielom a konečne našla kľúč k tomu, čo musí urobiť, aby ich láska prežila. Cam, padlí anjeli aj Vyhnanci chcú Luce chytiť, ale najväčšie zúfalstvo prežíva Daniel. Prenasleduje Luce v ich spoločnej minulosti, lebo sa desí myšlienky, čo by sa mohlo stať, keby prepísala históriu. Hrozí nebezpečenstvo, že ich odveký príbeh lásky by mohli navždy pohltiť plamene...

Postavy

Vzhľadom k tomu, že Luce tu pobehovala hore-dole časom a objavilo sa tam kopu postáv, ktoré boli len chvíľkové, nebudem kometovať každú jednu ale popíšem vám tu len o štyroch.

Čo sa týka Luce, tá bola v tejto časti oveľa silnejšia a neliezla mi na nervy toľko ako v Súženii (nefňukala toľko) a ani tie jej myšlienkové pochody neboli až také desné. Možno niekedy. Ale nie až tak.

Bill. Kto by si pomyslel, že on je on? Jasné, viem ako to vyznieva, ale v skutočnosti by ma v živote nenapadlo, že je tým, kým je. Ak ste čítali, viete. Napriek tomu - nepomôžem si, ale za ten čas, ktorý strávil v knihe som si ho obľúbila. Akurát ten koniec to pokazil. Ale pekne si zahral aj jej osobného stylistu a kaderníka. Veď kto jedného takého na svojej exkurzí naprieč časom takého nepotrebuje? No a nech. Proste moja najobľúbenejšia postava v tejto knihe. Aj keby ste ma za to mali ukameňovať.
Cama mám stále rada, to sa nezmenilo. No a Daniel? Ten trávil polovicu knihy tým, že navštevoval svoje minulé ja a odmietal každú pomoc v neskonalej naivite, že to zvládne sám. Tss, chlapi! Napriek tomu (podobne ako Luce) mi tu vadil zo všetkých častí najmenej. Avšak bolo trocha divnô, ako Daniel miloval tisícky inkarnácii Luce a ako ho jej smrť zakaždým zasiahne. Nechápte ma zle, ale predsa len - nemal si Daniel za ten čas už na to zvyknúť? A ešte čo mi na ňom vadilo, ako sa stále rozprával so svojími minulými ja. Ako ho minulé verzie seba samého poučovali, a aj tie spomienky sa tak všeliako menili... bolo to také zvláštne, domotané.

Minulé životy
Nebudem tu nejak spoilerovať, alebo čo, len vám proste napíšem svoje dojmy na ten či onen život. Nemusíte to čítať, nikto vám za to nezatiahne sľučku okolo krku, ale veľa vám to nenapovie :) dúfam :)
Začnem teda tými dvoma, ktoré v knihe neboli a chýbali mi. Ten úplne prvý a ten pred Luce... Teda, pred tou jej terajšou, súčasnou verziou.
A ktorý sa mi páčil a bavil ma úplne najmenej? Te, čo bol v knihe ako prvý, teda ten o Luške v Rusku. Nepoviem vám prečo, pretože to sama netuším, ale možno je to pre to, že ja tak všeobecne nemám Rusko rada a Luška je jej jednoznačne najhoršje meno. Zaujímavé to ale bolo, keď sa tam po jej odchode objavil Daniel.
Ten v Taliansku nebol oveľa lepší (nuž čo, prvá ani druhá svetová nepatria medzi obdobia, ktoré by som vyhľadávala). Danielova časť bola jedna z najnevýraznejších.
Chvalabohu, že sa to ďalej zlepšuje. Ďalší je ten v Helstone, v Anglicku. Luce tam bola neuveriteľné namyslená panička, ale priveľmi mi to zasa neprekážalo. A Daniel tam bol umelec... Pripomína vám to niečo? Presne, bol to ten istý život, ktorý sa objavil v prológu v Páde. Je teda pekná blbosť, že nesedia dátumy a je medzi nimi 20 rokov a tri mesiace rozdieľ. Jasné, viem čo chcete namietať. Či to nebol ten po ňom. Ale ak sa aj miesta výskytu časom opakovali, tak určite nie priamo po sebe. Všetko ostatné sedí... aspoň v tejto kapitole. Opäť keď prichádza na scénu Daniel, tak sa nezhodujú dátumy. Všimli ste si niekto, či som jediná?
Na Tahiti sa dostala len Luce. Bolo to krátke, ale zato jeden z najkrajších životov. Taký exotický, zaujímavý, iný než tie ostatné. Bol to jeden z troch životov, ktoré mi utkveli v pamäti najviac (áno, aj tejto knihy mám re-reading). O ďalších zistíte za chvíľu.
Na krátky čas v Prusku som si pre zmenu vôbec nepamätala, hoci z môjho pohľadu mi neprišiel taký dôležitý... pre mňa. Pre Luce asi áno.
Život v Tibete (alebo mám radšej napísať koniec?) bol zasa úplne iný a pre Luce to boli ďalšie možnosti úmrtia. Akoby toho aj beztak nemala málo. Každopádne, Daniel to niesol dosť ťažko. A znova... keď sa tam objavil Daniel, tak to bolo zaujímavejšie. A kohože tam stretol? No jasné Cama.
Život vo Versailles je tiež skvelý a teraz si pre zmenu Luce vyskúša niečo nové a konečne je do toho aj ona viac zapojená. Ako? Nechajte sa prekvapiť. Ale tak, dá sa jej čudovať? Veď kto by nechcel zažiť ples vo Versailles? A pre zmenu sa mi nepáčila Danielova časť.
Jej krátka herecká kariéra v Globe bola tiež zaujímavá, no nie tak, ako jej koniec. Niekoho mi pripomínal... Ach áno, Moliéra.
Grónsko bolo v podstate nepodstatné, lebo sme sa tam nič nedozvedeli, len to, že Daniel si má vybrať stranu, čo už všetci dobre vieme. Ale samozrejme, že všetci vieme čo si vyberie... (ak si vybererie)... tak načo to toľko naťahovať?
Mozoamerika ma potešila z toho dôvodu, že Luce mala konečne iné meno ako hociakú obdobu Lucindy a dokonca nebolo ani na L (hoci Malým hadom by som tiež nechcela byť :D). Ale ten kmeň bol teda inak krvilačný! Tento život musel byť strašne tvrdý. A bol to druhý mnou nezabudnuteľný život.
Izrael bol konečne o niekom inom ako o Luce a Danielovi - pre zmenu sme sa čosi dozvedeli o Camovej minulosti a jeho vzťahu k Danielovi.
No a máme tu posledný mnou nezabudnuteľný život a to bola Čína. K nej nemám čo napísať.
A úplne posledný život, ktorý nám bol vykreslený sa odohrával v Egypte a pre zmenu, som úplne zabudla, že tam niečo také bolo. Asi sa môjmu podvedomiu zdal nepodsatný... ale len kým neumrelo to jej ja.
No a potom bol Pád...

Môj názor
Viem, že ste u mňa zvyknutí na (oveľa) kratšie recenzie a tuto som sa trocha rozpísala, tak už vás dlho napínať nebudem.
Myslím, že Luce má celkom šťastie, že si to mohla celé prežiť podobne ako Daniel bez toho aby ona umrela. Veď kto by nechcel prežiť ples vo Versailles, kamarátiť sa so Shakespearom, prežiť (je to v jej prípade správne označenie?) prvú aj druhú svetovú, hrať sa na kráľa... A vôbec - kto by nechcel cestovať čase, nakuknúť do rôznych obdobíi?
A teraz priamo ku knihe - z tých troch dielov sa mi tento páči rozhodne najviac, autorke sa naozaj vydarila. Vždy ma fascinovala reinkarnácia a ja by som tiež rada pozrela do svojich minulých životov.
Taktiež je to asi tá najromantickejšia kniha nielen z tejto série ale aj zo všetkých kníh, čo som doteraz čítala, ale v tomto prípade mi to absolútne nevadí. A hoci to bolo chvíľami strašne zmätené, ich láska bola taká skutočná, nielen klasické pobláznenie, ktoré sa častokrá prezentuje ako láska.
Každopádne dúfam, že to sfilmujú, lebo som na to strašne zvedavá...

Kniha má samozrejme 5/5 a momentálne už čítam Vykúpenie, na ktoré som sa tešila už strašne dlho a určite bude recenzia :)



Kam ďalej?

3 komentáre:

  1. Tento diel sa mi veľmi páčil :P
    To ako Luce cestovala minulými životmi :) Páni :)
    Pekná recenzia. :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ja som po prvých dvoch dieloch stále nevedela prísť tejto sérii na chuť. Nudila som sa pri nej a pokračovala som v jej čítaní z vlastného donútenia - nerada si nechávam nedočítané série a napriek všetkému som chcela vedieť ako sa to skončí. :) Ale od tejto časti sa môj názor na túto sériu zmenil. Konečne sa tam objavilo niečo iné, nové, dobre vymyslené. A konečne to malo aspoň trochu prekvapivý záver, aj keď na Lauren mi vadí, že počas príbehu nám dáva veľa náznakov na to čo by malo byť v závere úplným šokom (napr. ja som už na Billa niečo tušila). Ale ináč, tie žioty sa aj mne veľmi páčili :)

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem vám za každý komentár :)