utorok 24. januára 2017

Keď sa kniha ani len nepriblíži očakávaniam | Zárezy smrti

Autor – Veronica Roth
Originálny názov – Carve the mark
Séria – Zárezy smrti
Diel – 1/2
Vydavateľstvo – Slovart
Rok vydania – 2017
Väzba – hardcover
Počet strán - 417
Hodnotenie na Goodreads – 3,68/ 1 061

Anotácia
Prvý diel novej sci-fi fantasy dilógie od Veroniky Roth, autorky najpopulárnejšej dystopickej série Divergencia – Rezistencia – Experiment.
Vo svete, kde panuje násilie a neprávo, v galaxii, v ktorej niektorí nažívajú v priazni osudu, má každý človek špeciálny dar. Kým väčšina dokáže vyťažiť zo svojho daru čo najviac, Akosa a Cyru pre ich dary zneužívajú. Cyra je sestrou tyrana, čo vládne bojovnému národu. Má dar bolesti a sily, čo jej brat zneužíva, aby tyranizoval svojich nepriateľov. Cyra má však na viac, ako byť nástrojom v bratových rukách. Vzdoruje, je rýchlejšia a bystrejšia, než hockto predpokladá. 
Akos pochádza z mierumilovného národa a je nadovšetko oddaný rodine. Hoci ho ochraňuje jeho neobyčajný dar, keď ho s bratom chytia vojaci vyslaní Cyrinou rodinou, Akos sa snaží len o jediné – zachrániť najskôr brata na úkor vlastného bezpečia. Akos sa tak v sekunde ocitá uprostred Cyrinho sveta, kde panuje neopísateľné nepriateľstvo medzi ich rodinami a národmi. Akos a Cyra stoja pred rozhodnutím – pomôcť si navzájom a prežiť, alebo priniesť jeden druhému skazu.

***

Pôvodne som si nebola istá, či chcem túto knihu čítať. Potom ma na Bibliotéke Erik (ten zo Slovartu, keby ste nevedeli) presvedčil, že chcem. Tak ma na knihu namotal, že som ju okamžite pridala na wishlist a nevedela sa knihy dočkať. Takže keď mi prišla, okamžite som utekala na poštu, aby som ju mohla ísť hneď čítať. Škoda, že som nevedela, že mi za to tá kniha vôbec nestojí.

Btw, mám nový knižný Instagram!
Ja a sci-fi sa moc nekamarátime (preto som mala očividne zároveň s tým rozčítaného Marťana). Nemám rada knihy odohrávajúce sa vo vesmíre a na vesmírnych lodiach. Alebo mimozemšťanov. Vo filmoch a seriáloch mi to moc nevadí. Takže som sa bála, že toto bude to, čo sa mi tu nebude páčiť, ale to, že je to sci-fi som tu ani nevnímala. Neboli tu také tie technické detaily ako trebárs v Naprieč vesmírom či Illuminae. Vlastne sa ukázalo, že to, že je to sci-fi mi vôbec neprekáža. Pravdepodobne preto, že všetko ostatné tam bolo o dosť horšie, takže na toto som sa nemusela sústrediť.
Taktiež som čítala/počula názory od ľudí v zahraničí, že je v tejto knihe rasizmus a ešte nejaké veci, ktoré tam dosť kritizovali. Nič z toho som tam nevidela. Kniha však mala množstvo iných problémov. Navyše bola inšpirovaná chronickou bolesťou, ktorou vraj autorka sama trpela a podľa nej to bol dar. Nie som si istá, čo presne tá chronická bolesť je, ani to nechcem zisťovať, ale ako dar to moc neznie.

Kniha je rozdelená na štyri časti. Tá prvá bola v podstate o tom, ako to všetko začalo. Keď si odmyslím fakt, že veľmi podobne začala Divergencia, tak to bola časť, ktorú som si užila najviac. Škoda len, že mala asi dvadsať strán. Vtedy moje hodnotenie boli tak 4* (vždy si to v duchu hodnotím priebežne, aj keď sa o to nestačím). Od tej doby kvalita knihy a spolu s ňou aj môj záujem veľmi prudko klesali. Príbeh bol veľmi nudný, zdĺhavý, plný zbytočných omáčok naokolo. Dobrú polovicu knihy sa neudialo absolútne nič a potom som bola z knihy už tak znudená, že aj keď sa niečo začalo diať, vôbec mi to neprišlo zaujímavé. Prípadne keď to konečne začalo vyzerať dobre, stalo sa to presne inak, ako som dúfala a chcela a ja som chcela knihu vyšmariť z okna.
Zmenilo sa to až na začiatku štvrtej časti, ktorý bol prekvapivo dobrý, ale po takých 20-30 stranách bolo zas všetko po starom a zas sa nedialo nič zaujímavé.

Veronica možno vytvorila vlastný svet, napriek tomu však na knihe nebolo absolútne nič originálne. Mala som pocit, že všetko, čo sa tu nachádzalo, som už videla alebo čítala niekde inde. Tým pádom ma v knihe vôbec nič neprekvapilo. Svojim spôsobom aj taká Red queen bola mixom rôznych kníh, ale bola napísaná tak dobre, že mi to vôbec neprekážalo, lebo sa to dobre čítalo.

Počula som názory, ako autorka po autorskej stránke dospela a ako je to omnoho lepšie ako Divergencia. Rozhodne nesúhlasím. Keď som čítala tú, tak som sa od nej nepohla, až kým som ju nedočítala, čo som sa od toho nevedela odlepiť. Tu som ten problém nemala. Mojim problémom bolo skôr to, aby som sa k čítaniu prinútila. A čítalo sa mi to naozaj veľmi pomaly.
Vážne, porovnávať tie dve knihy (Rezistenciu a Experiment radšej nepočítam, fakt len Divergenciu) je ako porovnávať holuba s hypogrifom. Alebo starého, polomŕtveho somára s jednorožcom. Chápete. (Hoci tá Rezistencia mala aspoň super cliffhanger. Toto proste nič.)
Kniha vo mne nedokázala vyvolať vôbec žiadnu emóciu (jedine ak by sa rátalo Prosím, nech to už skončí). Celú dobu som len čakala na koniec a keďže nádej umiera posledná, celú dobu som dúfala, že sa stane nejaký zázrak, nastane nejaký wow moment, zvrat, ktorý mi vyrazí dych.
Moja nádej sa dočkala veľmi pomalej a bolestivej smrti. Chúďa.
Chvalabohu, na túto knihu do mesiaca aj tak úplne zabudnem.

Ani k postavám som si nevedela vytvoriť vôbec žiaden vzťah. Na začiatku sa mi síce obaja páčili, ale ako zvyšok knihy, aj oni mi boli postupne ľahostajní. Hoci musím priznať, že Akosa som mala o niečo radšej. Vôbec im nepomohlo ani to, že mali presne také schopnosti ako Juliette a Adam v Shatter me. (Okej, Juliette mala smrtiaci dotyk, nie dotyk, ktorý spôsobuje bolesť, ale pointa bola tá istá. Ešte aj zhodou "náhod" bol Akos jediný, kto sa jej mohol dotknúť.)
To však nebolo nič oproti tomu ako zle bol napísaný hlavný záporák. Akože vážne, už dávno som nenarazila na tak plochého, povrchne napísaného záporáka. Hneď na začiatku zistíte o čo mu ide a tak je to jedna z najpredvídateľnejších postáv ever. Navyše nemá vlastne žiadnu osobnosť. Len je strašne nesympatický. Keďže som niekto, kto si záporákov zvyčajne obľúbi, tak som v duchu plakala a myslela na Lokiho, Dartha Vadera, Mastera, Khana... či Moriartyho (hovorím o seriálovom). No vážne, ten je zvrátený, krutý, miluje spôsobovať ľuďom bolesť, na nikom mu nezáleží. Napriek tomu divák nikdy netuší, čo urobí ďalej, vždy je plný prekvapení. (A Andrew Scott ho zahral proste geniálne, takže sa ho nedá nezamilovať.)

Ešte aj preklad. Akože ktorý človek pod 60 rokov použil posledných 50 rokov v hovorovej reči slovo "drúk"či ,,zabrýzgal"? Tak rozpráva maximálne tak moja prababka a ona rozhodne nie je cieľovou skupinou... či? Tiež ma tam iritovali tie zárezy smrti. Ako názov je to úplne úžasné, avšak do vety to málokedy pasovalo. Zárezy smrti sa nemusia robiť za vraždu. Mnohokrát (vlastne asi vždy) by tam sedeli len "zárezy".

Aby som len nekritizovala, našla som na knihe štyri (!) pozitíva.
Tým prvým je fakt, že z tohoto by bol naozaj skvelý film. Pretože všetká tá omáčka okolo by sa vyhodila a toho deju je tam ideálne tak na hodinu a pol. Vlastne by to mohlo byť fajn akčné a zaujímavé.
Druhým pozitívom je tá nádherná obálka.
A tretím bolo asi tých 50 zaujímavých strán. Čo je však zo 400 stranovej knihy dosť málo.
Posledným bola LGBT tématika. Nebola podstatná, objavovala sa len tak v úzadí, ale aj tak to bolo príjemné prekvapenie.

Táto kniha bola pre mňa obrovským sklamaním. Na to, aký hype okolo nej bol som čakala nejaký zázrak. Nedostala som ani len priemernú knihu. Je to však aj moja vina, že som mala také vysoké očakávania, nebyť nich, možno by kniha dopadla lepšie (povedzme tak na 2*). Do druhého dielu sa už rozhodne nepustím a taktiež nemôžem pridať odporúčanie k tomuto. Pokiaľ sa však do toho plánujete pustiť, malá rada: Nemajte moc vysoké očakávania. (Keď som knihu začala čítať, mala na Goodreads hodnotenie 3,72. O pár dní neskôr to kleslo na terajších 3,68.)
(Oh a mimochodom, ani po prečítaní absolútne nechápem český názov, stále je úplne nelogický.)


Za knihu ďakujem vydavateľstvu Slovart.
Nájdete ju TU.

Kam ďalej?

14 komentárov:

  1. No, ako vieš mne sa kniha veľmi páčila a s niektorými vecami si nedovolím nesúhlasiť :D Hm začnem pri postavách asi. Nejdem sa starať do toho, že sa ti nepáčila hlavná dvojka, skôr mi to príde, že si správne nepochopila Ryzeka. On nemal byť záporak, on mal tak len vyzerať. Preto autorka tak veľmi poukazovala na to z čoho má strach, čo mu je nepríjemné a podobne, akonáhle som sa zamerala na tieto drobné veci, ktoré o ňom Cyra hovorila alebo ktoré robil konkrétne on, bolo možné vidieť, že nie je plochý charakter ako si ho nazvala, ale jednoducho autorka jeho postavu ešte plne nevyužila a naozajstný záporak, ktorému robil predskokana, ešte len príde. Tie spominané omáčky boli dôležité. Prostredie je pre túto knihu veľmi dôležité, nakoľko každá planéta bola/je iná (už iba samotná domovská planéta bola pre oboch hrdinov odlišná) Ak by sa autorka nevenovala opisom, čitateľ by sa rýchlo stratil a zároveň prišiel aj o pôžitok z toho, čo Veronica vytvorila. Bolo dôležité opísať rozlične kultúry, pravidlá a všeobecne to, ako sa kde žije. Neviem, či si to písala aj tu, alebo len na GR, ale spomínala si, že pasáž na lodi bola nudná- zas si dovolím nesúhlasiť :D Je pravda, že to bola pokojnejšia časť, ale bola dôležitá pre začiatok vzbury voči systému. Akos aj Cyra pracovali na svojich vlastných plánoch, ktoré vyvrcholili po pristátí. A taktiež to bolo ukážka toho, ako vyzerala ich kultúra skôr, ako prešli k tyranskému režimu. Nečítam veľa kníh, ktoré sa odohrávajú takto vo vesmíre, nie je to môj obľúbený žáner, ale chcela by som sa opýtať: ktorá knihy dnes už čiastočne nevykráda iné :D ? Osobne som na knihe našla niekoľko originálnych vecí- cestovanie Prúdom,proroctvá a ešte mnoho iného, ale neviem, asi máš tých kníh s touto tematikou načítaných viac, pretože od Naprieč vesmírom idú tieto knihy mimo mňa :D Je pravda, že začiatok nebol veľmi záživný, ale beriem to tak, že tie ,,pokojové." časti boli dôležité pre budovanie vzťahu a dôvery medzi Akosom a Cyrou. No a posledná vec je-že podľa mňa to končilo pekne napínavo. Zmena proroctiev, zistenia o rodine, hlavná hrdinka sama bojovala o život, ale asi si obe pod cliffhanger predstavujeme niečo iné :D Inak som naozaj nevedela, že Veronica ma chronické bolesti, musím povedať že je od nej naozaj statočné vyjadriť sa o tom ako o dare. A musím súhlasiť, ako film by to vyzeralo naozaj skvelo.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Som rada, že sa ti kniha páčila :) Nebudem sa vyjadrovať ku každému bodu, zbytočne by som opakovala to, čo mám v recenzií. Paradoxne ten začiatok sa mi páčil najviac, môj záujem o knihu klesal postupne.
      Podľa mňa kniha musí zaujať ako celok, minimálne na úrovni pocitov, že ako na teba kniha vplýva. Na takom Twilighte ti vymenujem milión vecí, čo je na knihách zlé a napriek tomu ho radím k mojim najobľúbenejším sériam a nedám naň dopustiť. Keď ma kniha nebaví, nič vo mne nevyvoláva, nemám žiaden záujem zisťovať, čo sa ďalej stane a keby na konci všetci naraz umrú, tak ani nepohnem brvou, atď... tak mi môžeš ty či ktokoľvek iný napísať zoznam na niekoľko strán, prečo bola kniha super, ale môj názor to nezmení. Možno to tam bolo podstatné, ale pre mňa maximálne nezaujímavé.

      A máš pravdu, väčšina kníh vykráda iné, len nie vždy je to také do očí bijúce, respektíve si to ja toľko nevšímam, lebo ma príbeh dostatočne zaujme, tak mi je to jedno. Ako som spomínala, taká Red queen bola mixom minimálne troch kníh, čo som čítala a predsa bola jednou z najlepších, čo som v roku 2015 čítala, pretože bola napísaná veľmi pútavo a dostatočne ma príbeh zaujal, tak by mi bolo jedno aj keby bola každá kapitola odpísaná z inej knihy, keby to tvorilo takú dostatočne dobrú kombináciu :D Snáď vieš, ako to myslím :D

      Odstrániť
  2. A já věděla, že jsem udělala dobře, když jsem nepředobjednávala! :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veľmi dobre. Taktiež neodporúčam objednávať dodatočne :D

      Odstrániť
  3. No ja som teraz fakt zvedavá :D Akože Divergencia ma prestala lákať po tom ako som videla film a po prečítaní pár strán v kníhkupectve som to vyradila z to-read zoznamu úplne. Takže som fakt zvedavá, čo mi Zárezy ponúknu...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Asi to netreba písať, ale kniha bola lepšia ako film! :D
      (Čo by ale nebol prípad aj Zárezov, to by musel byť film už úplná katastrofa :D)

      Odstrániť
  4. minule o tejto knihe hovorili v telke (:D) ako o velkej novinke tohto roku. vravim si fiha, ale vzapati ma napadlo, ze aha, dalsia distopia, od autorky, ktora sa preslavila divergenciou, neviem ci to je dobra kombinacia. velkde ocakavania moznu prinies velke sklamanie. kazdopadne ak sa nmej niekedy dostanem, urcite si ju rada precitam nech viem :D

    www.petitejardin.sk

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Jako já to teda ještě pořád čtu, jo - protože se učím na pitomý zkoušky, ne že by mě to až tolik nudilo. Jenom prostě s tebou musím - ha, ha, nečekaně - ve spoustě věcí souhlasit. I když bych to asi nehodnotila tak radikálně jako ty - no zatím, že jo. :D Každopádně Ryzek je strašná postava. Sci-fi v tom vlastně není a celkově se to vůbec nemuselo odehrávat v jiným univerzu, prostě v tom moc nevidím smysl :D Proud sem, proud tam, na mě je to nějaký překombinovaný. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tuším sa začínam tešiť na tvoju recenziu :D

      Odstrániť
  6. Promiň, mně právě asi víc sedí ten náš český název. Autorka v knížce sama píše, že ty "zářezy" nemají zaznamenávat vítězství, ale ztrátu, tedy ztrátu života, proto to jsou čáry života. Nebo vy to tam máte nějak jinak?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No ale keď niekto stratí život, je to logicky smrť, zaznamenávajú si smrť niekoho, lebo keby žil, tak nemajú dôvod to zaznamenať.

      Odstrániť
    2. Právě že ten život někdo ztratil kvůli nim a oni ho chtějí uctít a přenést ho pomocí těch alespoň na své tělo. Chápu to, jenom chci říct, že logické jsou obě možnosti :-)

      Odstrániť
    3. Mne to logické stále nepríde, ale chápem tvoj pohľad :D

      Odstrániť

Ďakujem vám za každý komentár :)