sobota 17. decembra 2016

Ževraj slovenská Brownovka | Zlaté puto

Autor – Ivica Ďuricová
Séria – Zlaté puto
Diel – 1/3
Vydavateľstvo – Adlervia press
Rok vydania – 2016
Väzba – paperback
Počet strán - 345

Anotácia
Keď sa Sofia, nič netušiaca majiteľka baliaceho servisu, nechtiac dostane do boja dvoch odvekých rivalov Williama a Adama, jej život začne ísť prudko dolu z kopca. Zrazu odhaľuje prastaré umenie charizmágie a sama zisťuje, že má dar, ktorý vôbec nechcela.
Slepo nasledujúc agenta Williama na jeho misiu v talianskom Ríme sa ocitne v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Stane sa obetným baránkom a je donútená pykať za chyby iných.
Na jej pleciach napokon stojí rozhodnutie, či zachrániť seba alebo celý svet...
Na ktorú stranu sa pridáte vy? Vyberiete si zmysel pre spravodlivosť alebo túžbu po moci? A je toto rozhodnutie vôbec také čierno-biele?
Zlaté puto je prvou časťou trilógie, knižná séria bude mať ďalšie dve pokračovania.

***

Kým som na Bibliotéke náhodou nestretla autorku, nikdy predtým som o knihe nepočula (akože, vyšla pár dní predtým. Ale aj tak). Z jej popisu však vyznela naozaj zaujímavo (presne to som od nej chcela - aby mi vedela tú knižku "predať"), tak som sa to rozhodla risknúť, aj keď vo všeobecnosti si musím branie recenzákov priamo od autorov veľmi premyslieť, lebo ak sa mi kniha nepáči, je to nepríjemné. Nič podobné som však nečítala a ja som bola naozaj zvedavá. 

Táto kniha je autorkin debut, čo sa týka beletrie. A tak nejako to bolo poznať. Jej príručky o podnikaní som nečítala, neviem posúdiť jej kvalitu, na druhej strane, táto kniha by potrebovala veľmi veľa úprav.
Kapitoly z rozličných uhlov pohľadov. To je fajn, nebyť toho, že bolo divné, že Sofiine kapitoly boli písané v prvej osobe a zvyšné v tretej. A vďaka množstvu uhlov pohľadov sa informácie veľa opakovali. Napríklad, že niekto vytváral plány a v ďalšej kapitole to presne tak urobili. Alebo si napríklad Sofia niečo pomyslela a vzápätí to isté povedala. Nie nutne vždy inými slovami. Prípadne ma autorka zahltila informáciami o živote postáv, ktoré ani neboli pre príbeh podstatné. Proste sa zjaví postava prvýkrát na scéne a hneď viem celý jej životopis. A potom zas prípady, kedy boli tie informácie zbytočné z toho dôvodu, že čitateľ si to už predtým domyslel.

A postavy... Ugh. Sofia mi neskutočne prekážala. Svoje myšlienky a názory menila rýchlejšie ako sa mení aprílové počasie. Správala sa iracionálne, neustále vyhľadávala hádky, čo bolo očividne jej hobby. A bola neskutočne, neskutočne blbá. Niektoré tie otázky, ktoré kládla... skoro som si vytrhala všetky vlasy. William bol pre zmenu veľmi nudný. Samozrejme, obaja boli opísaní ako dokonalí, chytrí, charizmatickí a tak. Ew. Adam bol z nich najzaujímavejší, ale ani k nemu som si nevytvorila žiaden vzťah.
A tá organizácia s ich hlúpymi pravidlami... Neznášala som ju.
Dialógy tiež nezneli najprirodzenejšie. Iba som mu dovolila pár bozkov. Wtf?! Kto sa tak vyjadruje? A tiež si to autorka veľmi uľahčovala reakciami postáv, pretože boli presne také, aké sa jej hodili. Očividne to nevadí, že skutoční ľudia by tak nereagovali.
A všetko išlo moc ľahko, bolo to predvídateľné. Jasné, že Sofia zvládla svoj štít na prvýkrát. Väčšinou išlo presne všetko tak, ako si to naplánovali. Inak, v každom storočí bol len jeden nositeľ Daru (že mal nejaké nadprirodzené schopnosti). Môžete trikrát hádať, kto to bol...
Veľmi často som sa tam nudila. Nemôžem povedať, že by sa tam nič nedialo. Občas sa tam práveže dialo toho celkom dosť, no nezaujímalo ma to. Nedokázalo si to udržať moju pozornosť. A vôbec mi to neprišlo uveriteľné. A bolo to véééľmi zdĺhavé.
Čo sa týka grafickej úpravy, veľmi mi tam prekážali medzery v texte, ktoré sa tvárili ako nový odsek, aj keď to bolo uprostred rozhovoru, či situácie, ktorá okamžite pokračovala.

Keďže som sa doteraz sústredila len na to negatívne, prejdem aj na to pozitívne. Kniha sa čítala rýchlo (keď ste sa snažili ignorovať veci, ktoré vám prekážajú). Taktiež sa mi veľmi páčilo prostredie Ríma, pretože to v knihách, ktoré čítam, často nenájdem. Takže to bola pre mňa veľmi príjemná zmena a prostredie bolo opísané krásne. Tiež by som sa tam išla pozrieť.
A aj koniec bol pre mňa prekvapivý. Ale rozhodne ma nenamotal na ďalší diel.
Kniha bola originálna, nič podobné sa mi doteraz nedostalo do rúk. Ale žiaľ sa mi nepáčila.  Nesadol mi štýl, akým bola kniha poňatá, postavy tiež nie a príbeh ma dostatočne nezaujal, nevyvolal vo mne žiadne emócie. Nechcem vás od knihy odradiť, myslím, že si nájde svojich čitateľov, hlavne takých tých menej náročných, ktorí z väčšej časti odignorujú to, čo tam prekážalo mne.
Mimochodom, ako som spomenula v názve, knihu nazývajú slovenskou brownovkou. Neviem posúdiť, ešte som od neho nič nečítala, ale ehm.


Za knihu ďakujem autorke. 

2 komentáre:

  1. Možno sa to zdá len mne...ale niekedy mi to príde, že naši noví spisovatelia nedostávajú od vydavateľstva dostatočnú spätnú väzbu, že ich nijako neusmerňujú, nedávajú rady... a pritom koľkokrát človek vidí dobrú myšlienku, len by stačilo upraviť text.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. A hlavne pokiaľ ide o malé, neznáme vydavateľstvo.

      Odstrániť

Ďakujem vám za každý komentár :)