sobota 31. januára 2015

Dobrá znamení (Terry Pratchett & Neil Gaiman)

Originálny názov - Good omens
Vydavateľstvo - Talpress
Rok vydania - 2000
Väzba - paperback
Počet strán - 490

Anotácia
Děti, zahrávat si s Armagedonem může být nebezpečné! Nezkoušejte to ve vlastním bytě! Crowby je padlý anděl, teoreticky tedy ďábel, prakticky však člověk. Celé stovky let je naturalizovaný na Zemi, kam byl nasazen jako "spící" agent. Miluje staré automobily a populární hudbu a všeobecně dvacáté století, protože to je mnohem lepší než století sedmnácté, a to zase bylo mnohem přijatelnější než to čtrnácté. Žije si skvěle, může si to totiž dovolit.
Jistě tímto dalším příběhem T. Pratchetta a N. Gaimana nebudete zklamáni. Čeká vás setkání s Ním. Nastal totiž čas narození nového Satana. Jenom rozpoznat, který z těch dvou roztomilých novorozených chlapečků to je.

***

O tejto knihe som prvýkrát počula od Arvari, od ktorej som potom stále počúvala, aká úžasná kniha to je. Až tak, že som po knihe začala veľmi túžiť aj ja. Anotácia znela naozaj skvelo a ja som sa na knihu fakt veľmi tešila. 


Pri oboch autoroch to bolo moje prvé stretnutie. Prvé knižné stretnutie. Neil Gaiman totiž napísal aj dva naozaj skvelé diely Doctora Who a film Hviezdny prah, natočený podľa jeho knihy sa mi tiež veľmi páčil. A keď som už pri tých filmoch, tak som videla aj Zaslanú poštu, čo je zas časť Zeměplochy a tiež sa mi to veľmi páčilo. 
Spojenie tých dvoch bolo skutočne myslím.
Hoci si myslím, že štýl písania bol predovšetkým Pratchettom, pretože pokiaľ viem, tak on má knihy v takomto duchu. Ale to posúdim až pri ďalších ich knihách. Snáď sa v blízkej dobe dostanem k Barve kouzel a Americkým bohom. 

Jeden malý čuník-funík táhl k Hádu,
druhý malý čuník-funík zůstal doma.
třetí malý čuník-funík požíral syrové a kouřící maso lidské,
čtvrtý malý čuník-funík znásilňoval panny
a ten poslední - nejmenší čuník-funík se hrabal po hromadě mrtvol, aby se dostal co nejvýše.


Ale ku knihe. Bola skvelá od prvých viet. Vážne sa mi na začiatku strašne páčila. Dokonca mám taký zvyk, že sa pred čítaním vždy pozriem, koľko strán má daná kniha a tu na konci boli ešte životopisy autorov, ktoré za normálnych okolností nečítam, ale tu som to proste urobila. Už vtedy som si myslela, že mi ich štýl sadne, lebo tie boli fakt skvelé. 
Avšak nadšenie mi ostalo iba krátko. Možno prvých sto strán. Malo to skvelý humor, taký ten suchý, britský, ten fakt môžem. Ale v deji mi proste čosi chýbalo. A niektoré scény mi prišli zbytočné.
Čítalo sa to však rýchlo, ľahko a prijemne. 

Crowley - Anděl, který ani tak nepadl, jako se vycházkovým tempem snesl k zemi. 

A veľkým plusom tiež boli Crowley a Azirafal. Démon a anjel. Fantastická dvojka. Úžasne sa dopĺňali. Skvelé, sympatické postavy, perfektne napísané, avšak mali zúfalo málo priestoru v knihe. Zaslúžili by si oveľa viac. 
Inak tam bolo strašne veľa postáv, pohľady sa striedali a ja som hlavne spočiatku bola dosť zmätená... Autori to však čitateľom nijako neuhľajčujú a postavy pribúdajú celú dobu. Niekedy sa tiež stane, že pohľad nejakej postavy je len na polovicu strany... A to je všetko. Viac sa tam ani neobjaví. 
Ďalej tu boli napríklad dvaja lovci čarodejníc, ktorí vlastne neboli lovcami čarodejníc a čarodejnica, ktorá vlastne ani nebola čarodejnicou. 

Mne sa to naozaj páčilo. Len z toho nie som tak nadšená, ako som mala byť. Bolo to fajn, ale nezamilovala som sa do toho. Z tohoto by bol skôr úžasný film. Možno som to proste nečítala v tej správnej dobe. Ale pokiaľ máte radi podobný typ kníh, tak vám knihu jednoznačne odporúčam. 
Ako som už povedala, rozhodne mám v pláne prečítať nejaké ďalšie knihy od autorov. Uvidíme, ako mi sadnú tie. 
A moja obľúbená hláška z knihy? ,,Gerrrronnnimmoooo!"


Za knihu veľmi pekne ďakujem internetovému kníhkupectvu Pre školy
Vy si ju môžete kúpiť TU.


Kam ďalej?

8 komentárov:

  1. No ja som najprv čítala Barvu kouzel, prvý krát som to čítala s tým, že "čo do frasa má byť toto? nerozumiem tomu" a odhodila som to :D Druhý krát som to vzala, lebo však kamoška to čítala a nech sa prepadnem, nedočítam knihu, tak som ju otvorila o dva roky asi a OMG zamilovala som sa do jeho štýlu písania, do toho, ako nič nedáva zmysel ale pritom je to tak logicky jednoduché a zhltla som všetku zemeplochu čo sme mali v knižnici. Moja obľúbená? Mort alebo Čarodejnice, tie sú geniálne. (Inak jednotlivé diely nenadväzujú, takže ak hentie dve objavíš, okamžite po nich siahni) :D
    Potom som prešla na Dobré znamení,a preto som sa nečudovala, že som si ich zamilovala. Inak, Prattchet a Gaiman majú podobný štýl písania, ja by som ich tam nevedela rozoznať. Ale ak si z tejto knihy nebola až taká nadšená, respektíve mala si menšie výhrady voči deju, tak byť tebou, trochu počkám na Amerických bohov, lebo to je jedno veľké WTF, milión postáv, málokedy vieš, čo sa tam deje, pomaly sa to číta, lebo je to bichľa, ale je to neskutočne dobré, pokiaľ to čítaš v správnom čase :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Barvu kouzel už mám doma, len ktovie, kedy sa k nej dostanem. Amerických bohov zas veľmi, veľmi chcem :)
      Som naozaj zvedavá, čo poviem na tie :)

      Odstrániť
  2. Ze Zeměplochy jsem něco četla, od Gaimana pak Nikdykde a chystám se na další. A o tomhle jsem už delší dobu uvažovala, kruci, protože vím, že oba to jsou vážně dobří autoři... :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak si to skús zohnať a prečítaj to :)

      Odstrániť
  3. Já miluju Dobrá znamení :D Moji dva nejoblíbenější autoři dohromady, co víc si přát, moc jsem si užívala, jak jsem viděla, jak se lehce měnil styl a bylo jasné, že tady vedl jeden nebo druhý a děj, no je to super šílenost.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja som si žiadne rozdiely nevšimla :D To bude asi tým, že ich nemám načítaných :D

      Odstrániť

Ďakujem vám za každý komentár :)