štvrtok, 24. apríla 2014

Motýlik (Sylvia Mozerová)

Vydavateľstvo - Enigma
Rok vydania - 2008
Väzba - brožovaná
Počet strán - 123

O čo ide? (Anotácia nie je dostupná...)
Miša je normálne sedemnásťročné dievča, ktorej život sa rozpadá na kúsky. Rodičia sa rozvádzajú, lebo obaja majú niekoho iného, priateľ ju podvádza s najlepšou kamarátkou a ona nemala nikoho. Našla len jediné východisko - drogy. Spočiatku sú to "len" tabletky, neskôr nastupuje aj heroín...

Obálka
Tá sa mi páči, je veľmi zaujímavá. Ten odtieň modrej je prekrásny a celkovo pôsobí veľmi pekne. A krásne vystihuje knihu.





***

Túto knihu som už tak pred vyše rokom čítala. Už vtedy sa ma tá kniha veľmi dotkla. Hlavné dejisko knihy je Trenčín, kde vlastne chodím do školy a poznám mnohé miesta, ktoré sa v knihe spomínali.

Slzy a tá ľudská sebeckosť. Len tu zostaň pri mne, trp, len ma neopúšťaj, lebo ja trpieť nechcem... a to nazývame láskou.

Keď tak rozmýšľam, neviem, čo by som povedala k Miši. Okrem úplného začiatku bola narkomanka a nemala nejakú osobnosť. Viete si to predstaviť, všetko na čom jej záležalo bolo to, aby čo najskôr dostala ďalšiu dávku. Na druhej strane sa jej dostanete do hlavy, vnímate jej emócie - zúfalstvo, sklamanie... Ale bolo to tak neskutočne sebecké...!
Zvyšné postavy boli už len také vedľajšie. Ďalší narkomani, pre ňu rodina. Ičo, nejakí ďalší, ktorých meno som si nezapamätala... A Martin. Jej láska. Bol to chalan, ktorý do toho spadol kvôli nenávisti k samému sebe a výčitkám. A chcel sa liečiť.
Bolo mi však ľúto Mišinej matky. Pre rodičov musí byť niečo také ťažké a ona ju naozaj ľúbila s chcela jej pomôcť. Bolo mi jej ľúto.

Neboli sme schopní ľudských vzťahov, priateľstvá, nezvládli sme nápor a sklamanie a v slabej chvíli sa uchýlili k najnebezpečnejšej pomoci. Naozaj iba naša vina? Vraví sa, že sme krutí a nebezpeční, pasívni k okoliu.Ale to všetko ničí najviac nás samých. Vraj sme sebci, egoisti, lebo ničíme a trápime druhých, príbuzných, priateľov.
Ale nie je už len tento výrok sebecký?! My v prvom rade trápime a ničíme seba. A väčšinou preto, lebo sme zlyhali.


V tejto knihe nazriete do duše narkomanov a zistíte, že možno nie sú takí, ako ste si vždy mysleli. Každý sa s problémami vyrovnávame inak. Neviem, čo by som robila ja v Mišinej situácii, určite by som ju neriešila tak radikálne. Ja všetko zvládam vďaka príbehom - knihám, seriálom, filmom. Utekám do vlastných svetov aby som nemusela čeliť tomu reálnemu. Ona si vybrala drogy.

Toto je neskutočne emotívna kniha. Krásna, smutná, úžasná. Dostane sa vám pod kožu a ani neviete ako. Emočne vás úplne vyžmýka. Kniha plná lásky, pocitu niekam patriť, bolesti, nesplnených snov, nádejí, stratených ilúzií, drog, tvrdého života. Je to neuveriteľne silný príbeh.
Táto kniha jednoznačne stojí za prečítanie. Či už čítate knihy napísané podľa skutočnosti (a ak nie podľa skutočnosti, tak niečo reálne, čo sa naozaj stať môže) alebo nie. Čítalo ju aj zopár spolužiakov a to takých, ktorý nikdy predtým (ani potom) knihu v rukách nedržali a páčila sa im. Rozhodne aj vám stojí za to, aby ste jej venovali tú hodinku-dve. Proste si ju zamilujete.


6 komentárov:

  1. A toto je napísané na základe skutočnosti alebo nie? Lebo ak už čítať niečo takéto, tak radšej niečo také ako Tovar.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Úprimne, netuším, nenašla som to. Ale bolo to písané veľmi realisticky, takže by ma to vôbec neprekvapilo :)

      Odstrániť
  2. No tak si ma na to nalákala, určite si to prečítam :)

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem vám za každý komentár :)