streda, 8. mája 2013

Priechod (Justin Cronin)

Originálny názov - Passage
Séria - Priechod
Diel - prvý
Vydavateľstvo - IKAR
Rok vydania - 2010
Väzba - pevná
Počet strán - 648

Anotácia
Projekt Noe – tajný vládny experiment, ktorého cieľom je premeniť ľudské telo na smrtiacu zbraň. Lenže čosi sa škaredo pokazí. Dvanásť testovaných subjektov utečie a roznesie vírus meniaci ľudí na ešte nenásytnejšie, smrtiacejšie a prakticky nezničiteľné bytosti. Trinásty subjekt, šesťročné dievča menom Amy, zachráni agent FBI. Spolu utečú do oregonských vrchov, ďaleko od civilizácie zasiahnutej katastrofálnymi dôsledkami Projektu Noe.

Priechod prináša vari až priveľmi reálnu víziu sveta, kde vládne strach a pud sebazáchovy a kde osud ľudstva možno spočíva na pleciach zvláštneho tichého dievčatka. Ambiciózny, silný príbeh z pera oceňovaného a rešpektovaného autora Justina Cronina epickým rozmachom zahŕňa prvky katastrofy a boja o prežitie, sebaobetovania, ale i nádeje, a zaraďuje sa medzi najčítanejšie tituly leta 2010.

Obálka

Tá sa mi veľmi páči. Vypadá tak tajomne. Tan les ma akoby vábil. Vojdi sem! Vojdi sem! A ja by som vošla...
Som staršne rada, že IKAR použil túto obálku a nie tú vľavo. Tá sa mi vôbec nepáči

A teraz vás trochu uvediem do deja...
Kde bolo tam bolo, bol raz jeden blázon, čírou náhodou uznávaný vedec. Ktorému umrela manželka. Áno, takých je kopu. Ale tento si zobral do hlavy, že by nebolo od veci, keby vymyslel niečo, vďaka čomu by ľudia neumierali na rôzne choroby a tak. Pekná myšlienka, lenže vznikol vírus. A naň potreboval pár pokusných králikov. Niežeby im predtým povedal: Počuj starec, teraz do teba vpichnem vírus. Možno to neprežiješ, ale koho to trápi? Je to pre dobro ľudstva, si len obyčajný pešiak. Kým to robili dvanástim chlapom, ktorí aj tak mali hniť do konca života vo väzení, tak to bolo v pohode. Ale potom uniesli malé, šesťročné dievčatko menom Amy, ktoré opustili rodičia. To, že robia experiment aj z nej nikoho netrápilo, to že môže umrieť bolo všetkým ukradnuté, veď čo, denne umrú tisícky detí, tak jedno plus mínus. Koho to trápi? (To nie je moja bezcitnosť, snažím sa vám len priblížiť dej). Lenže z dvanástich väzňov sa stali nebezpečné zbane - výri, ako ich potom nazývali. A ušli. Epidémia sa rozrástla po celom svete. A Amy ostala nesmrteľná...

Pripadá vám to ako dej celej knihy? Tak to ste riadne vedľa! Toto tu sa odohralo asi tak na prvých sto stranách. A mňa čakalo ešte ďalších päťsto. A ja som bola zúfalá. Štýl písania autora mi absolútne nesadol, príbeh naťahoval jak gacu a myslím, že v pohode mohla byť kniha o polku kratšia. Číta sa brutálne pomaly (zabralo mi to dva týždne!), bolo tu (zbytočne) priveľa opisov a vadilo mi, ako sa skoro pri každej kapitole menili pohľady. Nemohlo to byť trebárs celé z pohľadu Amy? Alebo keby aj z Petrovho či Wolgastovho. Ale nie z (minimálne) dvadsiatich pohľadov. Taktiež mi vadilo ako si autor len tak z kapitoly na kapitolu preskočil nejaký čas, kľudne aj pár rokov akoby sa nechumelilo.

Začiatok bol hnusný a krutý, pre mňa za mňa nech si robia z väzňov odsúdených na doživotie aj hračky či otrokov, ale nie z maých, bezbranných dievčatok. 

Letca tvojho, veľmi obľúbené slovné spojenie v knihe, akýsi ekvivalent Dopekla alebo čosi také ma neuveriteľne iritovalo. Viac než nejaká Vnútorná bohyňa z Fifty Shades na ktorú sa mnohí sťažujú.


Avšak nemyslíte si, že to bolo hrozné. Nápad na príbeh bol super. Fakt sa mi to páčilo. To, že mi nesadlo spracovanie je už moja vec. Ale miestami ma to aj veľmi bavilo (hoci tých miest nebolo moc veľa). Tak trochu som ale čakala, že ma to bude baviť menej. 
Bolo tam kopu príbehov tak absurdne posplietaných, že naoko nemôžu mať toho veľa spoločného, ale napriek všetkému som to autorovi žrala. A napriek tomu, že okrem pokračovaní tejto série pravdepodobne nesiahnem po nijakej ďalšej knihe od Cronina, tak bolo poznať, že má nejaké skúsenosti s písaním. Nevedel ma totiž vôbec vtrhnúť do deja. 

Čo sa týka postáv, mala som problém vžiť sa do nejakej. Proste som čítala a čítala a v podstate mi bolo úplne ľahostajné čo sa komu stane. Aj keby z ničoho nič všetci padli a umreli, nepohla by som ani brvou. Aj keď Amy bola zlatá, Wolgast, Peter , Caleb, Alicia, Michael, Theo a Maus sympatickí. Dokonca aj Babcock (jeden z väzňov a Dvanástky) paradoxne patril k tým sympatickejším. Richadsa a Sanjaya som neznášala a najradšej by som ich minimálne prefackala, nech sa preboha spamätajú. V podstate väčšina postáv boli hnusní ujovia, ktorým záležalo len na svojich záujmoch. 
Zdá sa vám, že tých postáv je akosi moc? Vtipné. Tých postáv tam totiž bolo toľko, že by mohli kľudne zaplniť celú túto recenziu a ešte by boli písaní pekne nahusto. 
Mimochodom Wolgast a Doyle mi pripomínali Mužov v čiernom. Nepýtajte sa ma prečo. Netuším. Ale bolo to tak.

Viete čo je najhoršie? Že je úplne jedno, či je to len fantázia, alebo realita, nebolo to také neuveriteľné ako malo byť. Ľudia sú už teraz chamtiví, chcú mať to, čo nemôžu, pokúšajú sa o nemožné nestarajúc sa o dôsledky. A vzhľadom k tomu, že v knihe nebola nijaká mágia, iba veda. A práve to je na tom strašidelné. Že to raz môže byť realita. Práve preto viac obľubujem tú mágiu. 

Už o necelý týždeň by malo výjsť pokračovanie, Dvanástka. A o čom je zas tá?

Krátko po vypuknutí apokalypsy traja ľudia hľadajú, ako sa dostať zo všeobecného chaosu. Lekárku a nastávajúcu matku Lilu tak veľmi zasiahne rozšírenie epidémie a násilia, že sa radšej zatvára pred svetom a pripravuje sa na príchod dieťaťa, kým spoločnosť okolo nej sa rúca. 
Kittridgea, známeho pod prezývkou Posledná denverská bašta, donútili okolnosti opustiť svoju pevnosť a vydať sa na cestu autom pomedzi nakazených len s niekoľkými zbraňami a plnou nádržou. Stredoškoláčka April bojuje, aby ochránila mladšieho brata v krajine plnej smrti a rozkladu. Títo traja zistia, že nie sú sami a že práve súdržnosť im dodá nádej aj v najtmavšej noci.
O sto rokov nato sa Amy a jej priatelia ďalej bijú za záchranu ľudstva, hoci nevedia, že pravidlá sa zmenili. Nepriateľ sa vyvinul do novej podoby a nová temná sila chystá svetu niečo oveľa desivejšie ako vykynoženie všetkého živého. Za porazenie Dvanástky bude musieť niekto zo statočných bojovníkov zaplatiť najvyššiu cenu.


Ja ju už mám rozčítanú, ale som len na začiatku a úprimne dúfam, že bude zaujímavejšia.



Za knihu ďakujem vydavateľstvu Ikar
Knihu si môžete kúpiť TU.


Kam ďalej?

4 komentáre:

  1. Na to, ako si ju ohanila by som čakala nižšie hodnotenie :D Nuž ale, keďže som už na 300 strane Dvanástky, môžem ti povedať... ak sa ti nepáčil Priechod, toto bude zabijak B-)
    Inak zaujímavý pohľad na vec.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Po tých slovách som aj ja čakala, že viac ako 2 hviezdičky knihe nedáš.
    No neviem, s väčšinou, čo si v recenzii napísala, nesúhlasím, ale to je vec subjektívneho názoru :) Je ťažké čítať niečo takéto, keď je človek zvyknutý na dystópie, fantasy (po prípade ľahké slovenské čítanie dnešných našich autoriek) a teda chápem toto hodnotenie. Mne sa Croninov štýl páči, majstrovsky zvláda zápletku, prepojenie a rôznorodosť postáv, striedanie uhlov pohľadu a dokáže všetko opísať tak, že tomu verím a žijem v jeho vymyslenom svete.
    A ktovie, možno časom aj ty oceníš jeho diela :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ja si prave myslim, ze kniha by bola ovela lepsia, keby nebola taka dlha a pisal by ju ktokolvek iny... :D inak to nebolo az take hrozne :D

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem vám za každý komentár :)